Marianna Jagerčíková (2) – Špičková skialpinistka a ambassadorka Dynafitu

Marianna Jagerčíková (35) má PhD v geologii a aktuálně se živí jako horský průvodce specializovaný na geologii. Pochází z Horehroní (oblast na Slovensku), ale už pätnásť let žije v Jižní Francii. Začala se věnovat objevování jeskyní a později začala i lézt na stěně. Marianna vyhledává strmé svahy a ráda objevuje neprozkoumané nebo málo známé zákoutí v Jižních Alpách. V současnosti se Marianna závodní věnuje běhu do kopce a skialpinismu. Mezi její největší sportovní úspěchy zcela jistě patří:

Tvoje sezóna se rozjela naplno rozjela teprve před pár týdny a s tvým výkonem musíš být zcela jistě spokojená. Pojď nám říct něco víc o MS v Andoře!

Forma mi počas sezóny stúpala a pekných výsledkov som sa dočkala až v marci na MS v Andorre. Vy šprintovala som striebornú medailu. Bežali sme tiež historicky prvú ženskú štafetu (s Katka Lovrantová a Tereza Mazalová), kde sme skončili šieste. Že sme mohli zostaviť ženskú štafetu bolo samo o sebe úspech. K ďalším výsledkom patria osme a deviate miesto vo vertikálnom a v individuálnom preteku v ktorých sa mi bežalo celkom dobre v porovnaní s inými pretekmi počas sezóny. V kombinácii získavam celkovo tretie miesto, čo ma veľmi prijemne prekvapilo.

Jaké měly vlastně parametry tyto tři závody? Myslíme samozřejmě vzdálenost a převýšení?

Po fyziologickej stránke sú to veľmi rozdielne preteky. Šprint ma cca 70 m  prevýšenie a spolu so zjazdom to točíme od  2 až do 4 minút (závisí od sklonu a dĺžky trate). Vertikál je len o stúpaní, v Andorre sme mali prevýšenie niečo cez 700 m na dĺžke 3 km. Individuál pre ženy mal prevýšenie 1500 m, dĺžku 14 km, so štyrmi zjazdami.

O jaké rychlosti se v tvém případě bavíme? Jaká je tvoje průměrná rychlost když jdeš například vertikál, nebo individuální/závod?

Vo vertikálnom podľa sklonu idem okolo 5-6 km/h. V individuálnom je priemerná rýchlosť  až do 8,5 km/h, ak mi sadne trať.

Jak se vlastě podepsala současná koronavirová krize na počtu skialpinistů/skitourerů ve Francii?

Tým pádom, že sú vleky zavreté, počet adeptov skialpu a snežníc výrazne stúpol. Horské prostredie bolo viac frekventovane ako v predošle roky.

Proč se ptáme… Zcela jistě víš, co se u nás v Krkonoších přes zimu stalo a jaká skupina osob byla zachráněná (díky bohu) Horskou službou ČR

Áno o niektorých nehodách som sa dopočula. Nezdá sa mi, že by vo Francúzsku bolo viacej nehôd, lyžiarské strediska napriek tomu, že boli vleky zavreté vyznačili skialpové trasy a pokračovali v udržiavaní zjazdoviek a v prevencii lavín. Takže praví nováčikovia sa pohybovali pravdepodobne na zjazdovkách.

No mohla som pozorovať zvláštne a potencionálne nebezpečné správania u niektorých turistov vo vysokohorskom prostredí, ktorým zjavne chýbali skúsenosti. Napríklad chyby v orientácii v teréne, neskorý štart túry, neprimeraný odhad túry vzhľadom na fyzické kapacity/snehové podmienky, neznalosť horského prostredia…

Jaký je vlastně tvůj názor na nemožnost chození mimo značené trasy? Například v Krkonoších by třeba mohl jednou “vyrůst” národní park s normálním vstupem za poplatek

Na skialpe je super, že je možné ísť všade, nie je potrebne mat chodníky (v lesnom poraste, lesná cesta môže pomôcť). Treba však rešpektovať zóny, kde môžu byt potencionálne vyrušované zvieratá, vo Francúzsku sú vyznačene zóny výskytu tetrovov holniakov, ktorým by sa skialpinisti mali vyhýbať. Ja som za rozumnú spoločnú kohabitaciu.

Máš pocit, že se lidé obecně dost v horách přeceňují? Nebo máš pocit přesného opaku? Že ta pokora, tam prostě je…

To je veľmi individuálne, a závisí to od charakteru a skúsenosti každého. Učíme sa aj na vlastných chybách. Je doležíte mat istú rezervu vo fyzických zdatnostiach, poznať podmienky v horách… Veľmi často je lepšie otočiť sa, a nepokúšať ak sa na niečo necítime. Hory tu budú a je možne vrátiť sa za lepších podmienok, byt lepšie pripravený/vystrojený atď.

Zcela jistě máš několik (nejen) lavinových kurzů… Měla bys pro naše čtenáře nějaké zásady, které by si měl každý (nejen skialpinista) zapamatovat a chovat se podle nich?

Samozrejme treba mat znalosti o lavínovom nebezpečí, byt vybavený  základným materiálom(sonda, lopata, vyhľadávač), vedieť ako tento materiál správne používať a ako sa správať v prípade, že niekto je zasypaný. V tomto môžu výrazne pomôcť lavínové kurzy.

Čo sa týka prípravy tury, zvážiť lavínové riziko a uvedomiť si ako sa môže prejaviť na plánovanej trase (pohyb v strmých svahoch, popod lavínové žľaby). Potom priamo v teréne pozorovať, ci boli nejaké nedávne odtrhy, pozorovať ako reaguje sneh na zaťaženie a prispôsobiť rozstupy medzi lyžiarmi pri výstupe a lyžovaní.

Ty sama ses někdy potkala s lavinou? Při tréninku, nebo na závodě?

Nie, spustila som iba malé zosuvy, ktoré môžu stiahnuť lyže, ale nezasypú ta. Lavínové riziko v Južných Alpách klesá relatívne rýchlo, sú tu dosť výrazne zmeny teplôt a sneh sa zviaže a transformuje rýchlejšie ako na Slovensku. Treba sa vyhnúť pohybu v horách na nezabezpečených trasách za zlého počasia (viachodinové sneženie)  a výrazných odmäkov po veľkých snehových zrážkach. Toto sú situácie, kedy v Južných Alpách veľké lavíny padnú až do dolín. Takéto dni nejdem lyžovať do vysokohorského prostredia, nanajvýš zostanem na zjazdovke.

A když už tě lavina zasype – jak by se v té chvíli měl člověk zachovat?

Len teoreticky: skúsiť zostať na povrchu. Batoh, lyže, palice, majú tendenciu ťahať pod lavinu. Ak už ste pod snehom, treba si skúsiť spraviť vzduchovu bublinu. Hlavnou príčinou úmrtia pod kabínou je zadusenie. Potom je odporúčané ukludnit sa, nepanikarit a nestracat energiu. Tiež sa odporúča indikovať svoju pozíciu zvukom napr. na pistalke.

Co mimo lavin skialpinistovi v horách ještě hrozí a na co by měl být připraven?

Mimo snehu, sú tu aj kamene, takže pád hlavou na kameň. Na ľadovci pád do trhliny. Nekontrolovateľny pád na zladovatelom snehu. Odtrhnutie preveja. Otlaky, dehydratácia, hypothermia. Zabludenie. Treba byť pripravený na všeličo.

Jak dlouho vlastně ještě u Vás ve Francii bude sníh? Předpokládáme správně, že na trénink budeš moct ještě někdy do konce dubna?

Vlani sa dalo lyžovať do Júna, no tento rok to bude možno kratšie, pretože je menej snehu a dosť sa topí kvôli neobvykle teplému počasiu. Takže uvidíme, situácia sa môže ešte zmeniť. Tiež to závisí od motivácie, koľko sa mi bude chcieť niesť lyže. Vo všeobecnosti, keď je moc teplo a sú mokre snehy, už nemám chuť lyžovať.

Čekají tě do konce roku ještě nějaké další závody?

Áno Adamello 10 apríla, je to pretek dvojíc v Taliansku v rámci Grande Course. Plánujem ho ísť s Lorna Bonnel.

Lidé začínají skialpovat v některých exotičtějších destinacích jako třeba Kavkaz. Máš nějakou zkušenost tohoto typu?

V 2019 som sa zúčastnila na skialpovej expedícii na východnom pobreží Grónska. Realizovali sme 8 dňový prechod v autonómii (s pulkami) na Kerali Gletscher. Čo sa týka krajiny bolo to pre mňa nadrozmerné, hlavne vďaka rozsiahlym ľadovcom. Predstavujem si, že takto nejako vyzerali Alpy počas poslednej doby ľadovej pred 20 000 rokmi. Inak až tak veľmi nerada cestujem za skialpom (mimo pretekov), radšej cestujem za lezenim/horolezenim.

Čo mám na lyžovaní najradšej, je samotné lyžovanie, a to môžem realizovať na akomkoľvek svahu, aj keď naň pôjdem 50 krát, podmienky budú inakšie. Tiež rada odpozorujem a plánujem trasy na kopcoch, ktoré mám denne pred očami, som viac inšpirovaná a namotivovana. Späť v zime v stane môže byt fajn, no so sušeným lyziariek je to horšie… Ísť do Grónska nebol môj nápad a viac menej som nemala na výber, kamaráti rátali so mnou.