Jún: Klasicky…

    0

    Ďalší mesiac v ktorom som bojoval s mojím boľavým kolenom, mesiac v ktorom som zahájil nevyhnutnú oddychovú fázu. Odštartoval som ho však pekne zostra.


    Hneď prvého júna sme si vyšli na prechádzku po Železnej studienke, Elenka bežala, ja som kočíkoval. Klasicky mi to ale nedalo pokoja a hore asfaltkou som tlačiac kočík vybehol aj ja. Dva kilometre s prevýšením 160m a s cca 20-kilovou záťažou som zvládol za necelých 15 minút. Za odmenu som si dal v bufete pagáč  Po dennej pauze som vyskúšal intervaly do mierneho kopca, je to fuška. Ďalší deň to už boli plnohodnotné kopce, spestrené asi 4km asfaltovým úsekom na Devín, keď som, klasicky, zle odbočil. Žiaľ, klasicky to aj skončilo, bolesťou kolena. Takže prestávka, nech zvládnem aspoň 6. kolo behu sebaprekonávania (8.6.2014, záznam trasy na garmin connect). Na pomoc som si opäť prizval malú princeznú a spolu nám to šlo krásne, júnový čas sme zlepšili o 3 sekundy 🙂 Ba čo viac, časom 11:38 min. / T3:35 sme prenikli až do top 10, patrila nám siedma priečka.

    V pondelok klasicky, Danko trénuje, ja behám. Tentoraz 14km popri Dunaji v úmornej 32-stupňovej horúčave. A má vôbec zmysel spomínať boľavé koleno? V utorok som si cestou z triedneho aktívu (zrpš) dal cca 2,5km naboso na okruhu a v stredu ráno som Andrejovi ukázal, aké krásne stupáčiky som objavil v devínskych karpatoch. Bola to paráda, stúpania a klesania sa striedali ako na bežiacom páse (?!), rovinky boli nedostatkový tovar. O dva dni, klasicky počas Dankovho tréningu, som hľadal ďalšie nové chodníčky, čo sa aj podarilo.

    Aj ďalšie dva behy som strávil v lese, v kopčekoch, veď bolo treba zodpovedne sa pripraviť na Tatry Running Tour (20. – 22.6.2014). Účasť na vysokohorskom podujatí sme poňali dovolenkovo, na Štrbské pleso sme celá malá família (bez psa) dorazili dva dni pred štartom. To aby bol čas sa aklimatizovať a získať výhodu nad súpermi 🙂

    Hneď v prvý večer som si vybehol k plesu, od ktorého sme boli ubytovaní skutočne čo by kameňom dohodil. Do krátkeho, ale intenzívneho stúpania som vyrazil klasicky svižne, a hneď som aj pocítil rozdiel v nadmorskej výške. Oťaželi mi nielen nohy, ale aj ruky, bol to zvláštny pocit. Prvý okruh som dal svižne, v druhom som mierne zvoľnil, na konte som mal prvých 7,5 tatranských kilometrov. Vo štvrtok sme si všetci štyria dali menšiu túru k Popradskému plesu. Po krátkom oddychu som sa k plesu vrátil behom, tentoraz mimo asfalt, pekne po skalách. Hore to ešte celkom šlo, cestou dole sa však vrátila intenzívna bolesť kolena, posledné dva km som odkráčal…

    Štrbské pleso Night run (20.6.2014)
    asfalt, prírodný / dĺžka 3,85 km / čas 14:50 / tempo 3:51 min/km / Mizuno Wave Sayonara
    záznam trasy na garmin connect

    To čo som si v stredu prebehol tréningovo, ma v piatok večer čakalo na ostro. A ostré to veru bolo. Hneď od začiatku vyleteli viacerí bežci ako splašení, akoby pred nimi ani nebol kopec. Čo iné mi zostávalo, ako pridať sa k nim. K prvej horskej prémii pri hoteli som pribiehal okolo desiateho miesta, na dosah ruky som mal tímového kolegu Maťa. Po prvý raz bola vypísaná aj súťaž minimálne trojčlenných tímov, do ktorej sme nastúpili v zostave ja, Martin Šmotlák a Jozef Mráz. Oficiálne sme bežali ako AKV Bratislava, vstúpili sme však do povedomia ako Dúbravskí fotri 🙂 Späť na trať; občas som niekoho predbehol, občas niekto mňa, až som napokon dobehol na 10. mieste. Na začiatok celkom dobré.

    Cross run (21.6.2014)
    kros / dĺžka 12,00 km / čas 57:28 / tempo 4:48 min/km / Asics GEL Fuji Elite
    záznam trasy na garmin connect

    Trať druhej etapy musela byť kvôli následkom veternej smršte zmenená, čo sa výrazne podpísalo na jej profile. Vzdialenosť aj prevýšenie zostali takmer rovnaké, avšak namiesto pôvodného „pohodlného“ 2 km dlhého stúpania (200m+) a následného klesania do cieľa, nová trať bola hotová húsenková dráha. Chvíľu hore, chvíľu dole, zas a znova, zdolať sme postupne museli približne 20 stúpaní. Zo začiatku šlo všetko ako po masle, pohyboval som sa v prvej desiatke, aj v stúpaniach som si držal slušné tempo. Presne v polovici trate však prišlo pichanie v boku, ale také som ešte nezažil. Kvôli bolesti som dokonca dva razy zastavil, čo moji súperi bez poďakovania využili 😉 Až s návratom k Štrbskému plesu som sa ako tak rozbehol k výslednému 14. miestu.

    Interski run (22.6.2014)
    kros / dĺžka 7,10 km / čas 36:45 / tempo 5:10 min/km / Asics GEL Fuji Elite
    záznam trasy na garmin connect

    Posledná etapa, tak ako dve predošlé, začala stúpaním k Štrbskému plesu a potom ešte kúsok ďalej. Po dvoch kilometroch sme sa dostali k chuťovke, ktorú účastníci sobotného Sky & Cloud Runu už poznali, k výstupu po modrej značke. Dĺžka 1 km, prevýšenie 180 m, chvíľu beh, častejšie však chôdza. Nasledoval zbeh dolu zjazdovkou, kde som stratil dosť času, radšej som šetril ešte stále z maratónu boľavé koleno. Potom sme sa zas štverali hore dopadovou plochou skokanského mostíka, za tým aj na snehovú kopu, ešte jedno stúpanie späť k plesu a potom už len zošup do cieľa. V etape som skončil na 10. mieste.

    V súčte časov za všetky tri etapy mi v hodnotení 123 bežcov patrilo dvanáste miesto. Martin skončil šiesty, pričom v tretej etape finišoval na fantastickom treťom mieste. Jozef bol kúsok za mnou, na pätnástke. Spolu sme v hodnotení tímov zvíťazili s 3-minútovým náskokom.

    Po zvyšok mesiaca som už len oddychoval, jún som uzavrel so 151,6 km behu a 144,5 km bicyklovania.