História tohto bežeckého závodu v rámci cyklo – preteku Trek Krušnohorský MTB Maratón 2008 (10. ročník) je krátka o to pikantnejšia. V roku 2004 bežci zo severu Čiech presvedčili organizátora, aby pripravil i pretek pre tých, čo na presun používajú iba svoje nohy a tenisky. Prvý rok trať merala 17 km a od roku 2005 bola predĺžená na 20 km. V roku 2006 sa zúčastnil závodu na predlženej trase i môj manžel Vlasťo a o priebehu preteku značne negatívne referoval na bežeckých stránkach http://www.behy.cz/2006080601-jak-neporadat-bezecky-zavod.html. Pod článkom je zverejnená i reakcia organizátora pána Františka Haase, kde vyvracia niektoré Vlasťove námietky. Kritika preteku sa ho natoľko dotkla, že v roku 2007 závod pre bežcov neorganizoval. Znovuzrodenie preteku i pre “utekajúcich“ nastalo v r. 2008 a tohoto vstania z popola som sa zúčastnila i ja.
Hneď na úvod musím pochváliť pána Haasa, že si námietky vzal k srdcu a vynaložil značnú snahu vytknuté chyby napraviť. Zachovaná zostala zvýhodnená registrácia cez internet alebo poštou s platbou štartovacieho poplatku pre bežcov 100 ,- Kč vkladom na účet alebo osobne v cyklistickej predajni v Mostě a Litvínově. Za túto sumu som obdržala štartovacie číslo, bavlnené oranžové tričko s logom preteku, energetickú Penco tyčinku, reklamné letáčiky o meste Litvínov, lístok na jedlo v cieli.
Štart v sobotu 2.8. je o 10:30 hod na náměstí Míru v Litvínově. Na priľahlom mestskom úrade prebieha prezentácia a sú tú prístupné i toalety, či boli zriadené aj šatne som si nevšimla. Ja sa prezliekam v aute. Všade kam oko zahliadne sa rozšliapavajú cyklisti na svojich dvojkolesových tátošoch. Dianie neúnavne komentuje svetlovlasý mladý komentátor. Dopodrobna rozoberá každý detail, ktorý zočí jeho orlí zrak. Podľa poznámok, ktoré ku mne doľahnú, nie je skúsený športový moderátor, ale o to viac sa snaží z laického pohľadu priblížiť divákom, čo sa deje priamo na námestí. Ľudia posedávajú v kaviarni na námestí, absolvujú svoje sobotné nákupy. Hluk na ulici vylákal predavačov pred svoje krámy. Parádna predštartovná atmosféra, ktorá prilákala i tých, čo o dnešnom preteku nemali páru, ale zvedavosť im nedala.
Tento rok sa k behu cez Krušné hory prihlásilo 25 bežcov z toho 5 žien. V dave korzujúcich cyklistov na rovnakú 20 km trať sa úplne strácame. Sme odštartovaní slovným povelom a chvíľku trvá, dokým cyklisti riadne šliapnu do pedálov, prestanú tvoriť hradbu tiel, zmiznú v zákrute uličky a my môžeme voľne bežať. Obiehame námestie paralelnou ulicou a cez mesto sme nasmerovaní do mestskej časti Šumná. Na križovatkách dopravu zastavujú policajti, smerové šípky v meste nie sú. Cyklistov navigoval príslušník na motorke, prvému bežcovi pod nos čmudí výfukové plyny auto s majáčikom. Malý počet pretekárov sa rýchlo rozťahal, utvárajú sa malé skupinky.
Ja bežím hneď za prvou ženou, drobnou štíhlou cca 20 ročnou blondínkou, okolo nás je zopár mužov. Klušeme po krajnici, aut na ceste veľa nie je. Prázdne mesto v sobotné predpoludnie. V okrajovej časti Litvínova je mŕtvo, len náhodní chodci povzbudia vedľa mňa bežiaceho pretekára zvoniaceho kľúčmi alebo podobným kovovým predmetom vo vrecku. Trasa pozvoľná stúpa. Na prvých 14 km máme prekonať prevýšenie cca 660 m. Beží sa mi dobre, meteorológom, ako poväčšinou, nevyšla hrôzostrašná predpoveď počasia s búrkami a 30 C. Je pod mrakom, chvíľu i drobno mrholilo a teplota asi 22 C. Mám pocit, že blondína akosi spomalila, tak s cingajúcim ideme dopredu. Pred nami sa mihotá červené tričko osamelého pretekára.
Medzera medzi ním a nami je konštantná. Po opustení mesta sa na ceste objavili veľké žlté smerové šípky. Míňame rozpadajúce sa domy, továrne a chátrajúce osady, horáreň, opustený dol zvaný Šumný. Vôkol je hustý les, cestu lemuje Bílý potok. Vzduch má vysokú relatívnu vlhkosť, i keď nie je výslovne teplo, nadmerne sa potím, po pár kilometroch som mokrá akoby ma niekto oblial vedrom vody.
Cesta je monotónna, mierne sa zdvíha s niekoľkými tiahlymi zákrutami. Hladký pomerne dobre udržovaný asfalt je obkľúčený hustým porastom stromov. Čím sme ďalej od mesta, tým častejšie okolo nás presvišťia cyklisti zrejme z 55 km trasy. Za každou zákrutou očakávam, že sa objaví odbočka do terénu, asfaltka však nemá konca kraja. Na mape mi nepripadala tak neskutočne dlhá.
Po uplynutí viac ako 40 minút sa zjaví túžobne vyčkávané odklonenie na širokú upravovanú lesnú cestu. Vyšvihli sme sa do kopčeka a vraciame sa akoby späť paralelne s asfaltovou cestou smerom do Meziboří po zelenej náučnej turistickej značke. Príjemné oživenie, trasa nabrala na atraktivite. I stúpanie mierne poľavilo. Je však treba si dávať pozor na mláky, rozsypané kamene a iné terénne nerovnosti. Sú tu vyjazdené dve koľaje. Musím častejšie uskakovať cyklistom, obyčajne sa hrnú v roji vedľa seba a toľko miesta tu veru nie je, i ja si chcem pre beh vyberať najvhodnejšiu stopu. Nemožno si vychutnávať volný beh lesom. Neustále mi za ušami škrípu a vŕzajú cyklisti, štrngocú s prehadzovačkou.
pokračovanie
