trail / dĺžka 51,90 km, 1.353 m+ / čas 5:29:11 / tempo 6:21 min/km
záznam trasy na garmin connect / strava
S myšlienkou vyskúšať si nejaký ultra beh s dĺžkou okolo 50 km som sa pohrával už minulý rok, zrealizovať sa mi ho napokon podarilo v prvý septembrový víkend roku 2015. Priebeh môjho prvého ultra bol priam klasický, od nadšenia, cez blúdenie až po preklínanie sa a čierne myšlienky. Veď posúďte sami.
V ono sobotné ráno som k Zochovej chate mieril s nádejou, že sa mi podarí bez nejakej krízy a v zdraví absolvovať celú trasu. Keď k tomu na viac aj dážď ustal, podmienky pre beh boli priam ideálne. Na štarte sa zoradilo 89 jednotlivcov a 9 štafiet a tesne pred deviatou sme vyrazili v ústrety prvým kilometrom a stúpaniam. Nastolené tempo mi vyhovovalo, terén bol príjemne behateľný, až kým sme prišli po Skalnatú. Tam som po prvý raz prešiel do kroku, ale to vlastne všetci ktorých som videl. Už tu, po piatich kilometroch, sa situácia utriasla tak, že som bežal na tretej pozícii za Jurom Drotovánom a Broňom Novákom. Jedinou dramatickou udalosťou bol priam surreálny výjav, keď asi 20 metrov od trasy v lese pod stromom nehybne stál muž v prúžkovanej košeli. Keď sa však za zákrutou objavila Pezinská Baba, záhada bola vyriešená 🙂
 |
| ešte vysmiaty pred štartom |
Trasu z Baby som čiastočne poznal už z behu Baba-Kamzík, klesanie do Svätého Jura bola pre mňa novinka. Tu som zistil, že od 17,68 km mi hodinky nemerajú vzdialenosť, čo sa vyriešilo pauznutím a opätovným spustením. Na ďalšiu kontrolu v Neštichu som tak dorazil s virtuálnym mankom 5 km. V tejto chvíli, keď som polovicu trasy mal za sebou, začala psychika hrať rovnako dôležitú rolu ako fyzická kondícia. Z profilu trate som vedel, že tu začína prvá nepríjemná „stojka“ na Biely Kríž, myslím že som s ňou poradil celkom obstojne.
Na Bielom Kríži som mal za sebou nejakých 32 km a pred sebou jedinú, avšak rozhodujúcu chybu. Sám neviem prečo, ale namiesto po žltej TZ som pokračoval po červenej a teda zlým smerom. Po asi dvoch km som si bol viac menej istý že idem zle, našťastie som sa ocitol na križovatke ciest, odkiaľ viedla zelená TZ na Bystrické, na správnu trasu. Na pohode mi to, pochopiteľne, nepridalo, ale cestou som aspoň natrafil na potok v ktorom som sa chuťou opláchol. Na ďalšiu kontrolu / občerstvovačku v Marianke som pribehol ako deviaty bežec, stratil som teda 6 pozícií.
 |
| had bežcov v stúpaní na Skalnatú |
V tejto chvíli som mal v nohách 42 km a cítil som, že tu niekde je môj limit toho, čo som schopný absolvovať v súťažnom tempe. Na kontrole som strávil asi 6 minút počas ktorých som intenzívne rozmýšľal že to v Marianke ukončím. Už od Baby ma boleli chodidlá, pomaly aj chrbát sa ozýval a hlavne, za dedinou čakala druhá náročná „stojka“ smerom na Kačín. Do pohybu som sa dal najmä vďaka Martinovi Stoličnému, ale už po chvíli som stál zas, to keď sme dorazili k spomínanému stúpaniu. Po ďalších troch minútach však predsa len zvíťazilo ego nad telom, nezapíšem si predsa svoje prvé DNF! Poklusom som dobehol Martina a spoločne sme kráčali a bežali až po Klanec.
Predposledný kilometer už bol fakt trápenie, dole kopcom s niekoľkými prestávkami za takmer 11 minút. K behu na poslednom kilometri ma donútila už len chuť ukončiť súťaž pod 5:30 hod., čo sa mi aj podarilo a s časom 5:29:11 hod. som obsadil 19. miesto.
 |
| smer Pezinská Baba |
Pár postrehov
– Na občerstvovačkách som bral len kolu a pomaranče, na prvej aj malé pivo, neviem prečo 🙂
– Za Bielym krížom som si dal jeden gél Agave9 (čokoládový) a už o pár minút som čupel v kríčku. To sa mi stalo po prvý raz.
– Keby som rozmýšľal takticky, tak by som v Neštichu nejaké dve minúty počkal na Iva Ivana a bežal spolu s ním. Beh považujem za najmä individuálnu záležitosť a ja som sa chcel spoznať na takto dlhej trati, preto som aj ďalej pokračoval sám. Samozrejme, výraznú úlohu v tom zohral ja fakt, že som sa stále držal na treťom mieste. Z toho zrejme pramenilo aj pochybenie na BK, kde namiesto obetovania pár desiatok sekúnd času a kontroly trasy podľa popisu a smerovníkov, som bežal ďalej kadiaľ som si len myslel že trasa vedie.
– Svoj účel tento beh splnil, vyskúšal som si aké to je bežať 50+ km v kuse a spoznal som svoje aktuálne limity. A hoci som sa v cieli dušoval, že ďalší ultra beh si poriadne dlho nezopakujem, už rozmýšľam nad tým, ako by sa to dalo inak a lepšie. 😉
– Občerstvovačky na trati, aj polievka v cieli boli výborné. 🙂
