Bežecký október som odštartoval tréningom na schodoch pred Iuventou. Jednoduchá schéma – schody hore-dole s medziklusom 330 m. po parkovisku, to celé 12-krát + na záver jeden hladký kilometer. Na druhý deň som si dal desiatku v tempe 4:29 ako prípravu na nedeľný…
Beh Devínska Devínskej (6.10.2013)
asfalt / dĺžka 8,35 km / čas 32:26 / tempo 3:53 min/km
O tejto akcii som sa na nete dozvedel len pár dní pred štartom a tak aby som v čase konania košického MMM nesedel na zadku, vybral som sa do susednej Devínskej Novej Vsi. Tento beh bol súčasťou podujatia Devínska Inak, ktoré organizuje rovnomenné občianske združenie. Práve fakt že beh bol „len“ jedna zo sprievoných akcií a chýbala mu väčšia propagácia zapríčinil, že na štarte sa nás zišlo len pätnásť bežcov, pričom celé dve pätiny z toho boli zástupkyne nežného pohlavia 🙂
 |
| milý malý pretek |
Trasa viedla z DNV po cykloceste k hradu Devín, kde sme to otočili a viac-menej rovnakou cestou bežali späť. Popri známych tvárach tu bola aj jedna neznáma v podobe chlapíka v cyklistickom drese. Práve my dvaja bok po boku sme sa čoskoro začali vzďaľovať zvyšku malého pelotónu. Tempo pod štyri minúty sme držali aj po otočke, na piatom kilometri začal odstup medzi nami pomaly narastať, v môj neprospech pochopiteľne. Napokon som dobehol druhý v čase 32:26 min., priemerné tempo 3:53 min./km.
Ďalší týždeň bol v znamení prípravy na Bratislavský cross. Týždeň pred štartom sme si s Elenkou zabehli kratšiu variantu, neskôr som si sólo dal aj dlhšiu trať. Pocitovo to nebolo najlepšie, priestor na zlepšenie bol stále veľký. Naopak veľmi dobre som sa cítil vo štvrtok keď som beh do roboty potiahol cez Slavín a Hrad, isto tomu pomohli aj parádne výhľady na hmlou zahalenú krásku na Dunaji. No a už tu bola sobota a môj druhý štart na podujatí…
Bratislavský cross (12.10.2013)
kros / dĺžka 6,27 km / čas 27:44 / tempo 4:25 min/km
Trasu som mal nabehanú, počasie bolo vľúdne, ale pocit že niečo nie je úplne v poriadku tu stále bol. Po dvoch kilometroch ma v šialenej rýchlosti predbehol dlháň Ján Filip Kotora a o kilometer neskôr sa na mňa dotiahol aj Martin Žigo, moja štartová dvojička. Keby ma len dobehl, ale on sa mi začal hneď aj vzďaľovať… Po piatich kilometroch som mal toho už dosť, čo sa mi hádam ešte nestalo. V závere som ešte predbehol dvoch bežcov a vo finiši som sa zavesil na Petra Radiča. Celkovo som s časom 27:43 min. skončil šestnásty, na Martina som stratil pol minúty. S týmto výkonom som príliš spokojný nebol.
Druhý deň som si dal s Elenkou a Paulínkou výklus na Železnej, cez týždeň ľahký kros na Sitine a jedno ešte ľahšie zahriatie na…
Vajnorský minimaratón (19.10.2013)
asfalt / dĺžka 9,84 km / čas 37:04 / tempo 3:46 min/km
Na 10-kilometrovej trati som sa chcel pokúsiť o zlepšenie osobáku, mierne obavy budil vietor ktorý na 2,5-kilometra dlhej rovinke mohol poriadne potrápiť. Inak bolo počasie priam ako z katalógu; sucho, slnečno, 15 stupňov. Presne bez dvoch dvesto bežcov tak malo pred sebou príjemné športové popoludnie. Favoriti preteku veľmi rýchlo zmizli ďaleko vpredu, ja som sa držal v skupinke s Marošom Almášim, Andrejom Červeňanom a pár ďalšími.
Tempo sme tvrdohlavu držali pod štyrmi minútami, chvíľu ťahal jeden, chvíľu zas iný. Po tretej a teda predposlednej otočke sa mi trojica súputníkov utrhla, tých desať metrov čo nás delilo sa odmietalo poddať. Nechal som to teda tak, hoci v závere som ešte vycítil šancu zaútočiť na Andreja. Rozhodol som sa ale neskoro, dobehol som päť sekúnd za ním. Výsledok bol však nad moje očakávania, finišoval som deviaty v čase 37:04 min. Škvrnkou na inak perfektnom výkone bola vzdialenosť ktorá sa zastavila na cifre 9,84 km. Do úplnej a kompletnej desiatky chýbalo tých pár metrov ktoré sme rezali v zákrutách. Nevadí, mám zabehnutú „desiatku“ v tempe 3:46 min./km. a to je paráda 🙂
 |
| s kompreskami, či bez? to je otázka… |
Hneď na druhý deň čakalo súťažné nasadenie na Elenku, mala pred sebou prvý štart na Behu sebaprekonávania (20.10.2013). Ja som sa zhostil úlohy starostlivého otca, hecovača a fotografa. Októbrové počasie nám až doteraz prialo a našťastie sa to nezmenilo ani teraz. Dva a kúsok okruhu na Kuchajde zabehla Elenka v čase 18:16 min., čím položila základný kameň pre sledovanie ďalšieho progresu. V čase Dankových plaveckých tréningov sa Kuchajda asi na nejakú dobu stane naším bežeckým pôsobiskom, sledujte ako rastieme 🙂
 |
| s úsmevom… |
Raz za čas si ráno do roboty zabehnem, ideálna trasa má zhruba 8,5 kilometra, po asfaltke, dolu kopcom. Jedného dňa, bolo to v utorok, som si však povedal že to chce zmenu a keďže sa blížil Dračí kros patrilo by sa do lesa zavítať. Tak som si privstal, zbalil nejaký ten proviant do batohu a vyrazil som. Cez Kačín a potom dole po žltej po Ceste mládeže som sa po hodine a trinástich kilometroch behu dostal na Patrónku, odtiaľ to bolo ešte pät asfaltových kilomterov do cieľa. Na ráno parádny budíček.
Cez týždeň som si dal dva behy na pohodu s kočíkom no a posledná októbrová nedeľa bola zasľúbená ďalšiemu krosu z Malokarpatského pohára…
Malokarpatský (Dračí) kros (27.10.2013)
kros / dĺžka 15,20 km / čas 1:10:45 / tempo 4:39 min/km
Dračí kros sľuboval krásnu a náročný trať a neboli to veru plané sľuby. Počasie ponúklo to najlepšie z babieho leta, 16 stupňov, na oblohe ani mráčka, skrátka ideál. Drvivá väčšina zo 163 bežcov sa odhodlala na dlhšiu 15-kilometrovú trať. Ja som si po trápení sa na Bratislavskom crosse tentokrát zmyslel, že pobežím len tak pre radosť. Niekde v strede štartového poľa som si počkal na štart a v pohodovom tempe som splýval s davom. Keď sa však päťkári odpojili a ja som pred sebou zbadal Maroša, povedal som si že by bola škoda neskúsiť bežať s ním. A tak sme sa pár kilometrov naháňali a striedali po cestičkách a chodníčkoch, ktoré snáď existovali len kvôli tomuto behu.
Niekde okolo desiateho kilometra sa mi podarilo dobehnúť Tomáša Giertliho. Videl som ho pred sebou už hodnú chvíľu, správne načasovaným zrýchlením som sa na tohto skúseného súpera dotiahol. Tréning rýchlosti priniesol svoje ovocie. V trojici spolu s Marošom sme sa nezadržateľne blížili k zlatému klincu, bonbóniku a čerešničke na torte, krátkemu ale maximálne výživnému stúpaniu na dvanástom kilometri. Čistá turistika, občas aj za použitia rúk, o behu nemohlo byť ani reči. Práve tu, tesne pod vrcholom som zaútočil a štýlom hodným kamzíka som sa dostal na čelo našej miniskupinky.
Do cieľa to bolo takmer už len z kopca, zošup „jak sviňa“, súperi sa nechytili, ja som nechytil bežca predo mnou a krásny beh bol za nami. S čistým svedomím môžem povedať, že Dračí kros bol jeden z najkrajších behov čo som tento rok absolvoval. Nádherná jesenná scenéria, mäkkučký podklad napadaného lístia hrajúceho farbami, pohoda v hlave, sila v nohách, bežecká eufória. S dobrým pocitom prišiel aj dobrý výsledok, 8. miesto absolútne 🙂
Bodku za mesiacom dal 10-kilometrový beh po červenej turistickej značke, okóber som tak uzavrel s bilanciou 17 behov / 148 kilometrov.
