…necháme to na leto? Leto je už takmer tu, príliš času nezostáva, je potrebné konať. Keďže koleno samé od seba nechce prestať bolieť a moje aktívne pauzovanie príliš nepomáha, rozhodol som sa zveriť sa do rúk odborníkov. O pár dní, 10.6. presne, idem do Sportclinic a dúfam že tam sa dozviem na čom som a ako z toho von. Zreferujem nabudúce. A teraz k májovému pobehovaniu.
Sviatok práce sa (nielen) na našom území oslavuje voľnom, zostáva tak viac času na behanie 🙂 S Elenkou sme sa prihlásili na druhý ročník Ivanskej 5 polky (1.5.2014, záznam trasy na garmin connect), behal som napokon len ja, keďže náš au-pair Danko sa zabával na oslave kamarátových narodenín. Minulý rok som zostal tesne za métou T4:00, tentoraz som si dával vyššie ciele. Počasie rovnako horúce ako vlani, konkurencia silná, forma otázna. Keď to skrátim, dopadlo to napokon dobre. Z trojice čo ma predbehla po dvoch km som to dvom súperom oplatil, nepočítal som však s povestným drvivým finišom Mariána Almášiho. Kde sa vzal, tu sa vzal, asi 10 metrov pred cieľom preletel okolo mňa. No čo, veď aj 8. miesto (z 274 štartujúcich) je pekný výsledok 😉 S časom 19:54 min. som to bez poriadnej prípravy doklepal k tempu 3:37 min./km.
 |
| no verili by ste že ma ešte predbehne? |
Druhý deň som si dal výklus s mojimi dievčatami, trochu vytriasť unavené lýtka, pripraviť sa na nedeľný 2-míľový beh sebaprekonávania (4.5.2014, záznam trasy na garmin connect). Okolnosti ma tentoraz donútili vziať so sebou aj croozer a okolo Kuchajdy krúžiť aj s Paulínkou. Malá princezná tak mala pred sebou svoj prvý ozajstný pretek 🙂 Aby som s croozerom nerobil medzi bežcami paniku, nechal som sa odštartovať o minútu skôr, dráha tak na čas patrila len nám dvom. Po pár sto metroch som sa nastavil na tempo cca 3:40 min./km. a už som sa len obzeral, kedy ma dobehnú prví rýchlici. Na moje počudovanie sa dlho nikto neblížil a tak som si posledných pár sto metrov pred cieľom povedal, že už sa dobehnúť nenechám. Cieľom som prešiel asi o pol sekundy skôr ako víťaz Alex Moravčík. Nemám to síce ničím podložené, ale myslím že tak rýchly kočík na Kuchajde ešte nebol 🙂 Svoju premiéru zvládla Paulínka v tempe 3:36 min./km., celkovo nám patrila 12. priečka (zo 103 štartujúcich).
 |
| už sa práši za kočiarom |
V pondelok som ráno vyklusával v lese a skusmo som so sebou zobral aj nášho maltezáka Timmyho, celkom mu to šlo, hoci zo začiatku bol neposedný. V utorok večer som na sídlisku hľadal predmaratónsku formu, ale poriadne sa predo mnou ukryla, potvora Zároveň to bola previerka kolena pred ďalším súťažným nasadením. Asi nikoho neprekvapí keď poviem, že stále bolí. Na šamorínsky PomléRun II (8.5.2014, záznam trasy na garmin connect) sme opäť šli traja bez Danka. Až pár minút pred štartom padlo konečné rozhodnutie ako vlastne pobežíme, Paulínka bola opäť v mojich rukách. Z troch okruhov vedúcich mestským parkom a priľahlými ulicami som dva šiel s Elenkou a v treťom som kopol do vrtule. Prvých takmer 6 km sme s Eli šli stabilné tempo cca 5:30, záverečné 2 km som prefrčal v tempe okolo 4:00. Bol to beh pre radosť a umiestnenie nehrá rolu 🙂
 |
| futašíme v Šamoríne 🙂 |
Po výdatnej 4-dňovej pauze som sa najprv trochu pomotal po devínskych kopcoch a potom aj na Mlynoch, kde som v daždi a vetre ladil rýchlosť na ďalšie ostré nasadenie. Po prvý raz som vyrazil na VW Slovakia Run & Fun (17.5.2014, záznam trasy na garmin connect), súťaž trojčlenných štafiet. Tú našu okrem mňa tvorili Peťo Ambrus a Paťo Lopušný. Bolo jasné že elitné štafety BMSC a behame.sk budú nad naše sily, my sme si ale verili. Peťo nám to rozbehol výborne, nestratil kontakt s čelnou skupinou (mimo favoritov) a odovzdával mi na siedmom mieste. Nejakých 10 sekúnd pred nami bola tretia zostava behame.sk, mojím cieľom bolo chytiť Andreja Červeňana a v prípade potreby sa za ním potiahnuť. Už po cca 700 metroch sme predbehli členku štafety ktorá odovzdávala štvrtá, na konci Mosta SNP som už bežal spolu s Andrejom. Prijal som jeho návrh striedať sa na hrádzi, nepríjemný protivietor bol výdatným sústom, ale tempo sme držali dobré a tesne pred otočkou na treťom km sme trhli ďalšiu štafetu. Ďalej som to skúsil sám a vyšlo to. Až do konca svojho kola som bežal sám, Paťovi som odovzdal ako štvrtý. Prvé tri tímy boli neskutočne ďaleko, tam sa získať už nič nedalo. Aby sme ale nestratili, Paťo vo veľmi svižnom tempe dorazil náš tretí úsek a potvrdil získanú pozíciu. Zo 180 štafiet sme s časom 1:33:36 obsadili vynikajúce 4. miesto v tempe 3:54 min./km.
 |
| the dream team |
Rýchlosť som využil aj na druhý deň, keď som si dal tempový beh 16 km v T4:24 a v pondelok som si dal ďalší „hamster run“, na školskom okruhu som nakrúžil 12 km. Po týždni cestných behov som sa vrátil do lesa, hľadať nové chodníčky nad Devínom. Misia bol úspešná, objavil som pár chutných stupákov a krovinami zarastených cestičiek. Na druhý deň som sa na nové bežecké teritórium vrátil, cestu mi spestrili fáborky víkendového MTB maratónu. Z časti som ich nasledoval a bolo z toho pekných 20 km / +623 m. V sobotu podľa hesla „Behá celá rodina“ sme v plnom počte štartovali na jarnej Krasňanskej Kúrii (24.5.2014, záznam trasy na garmin connect). Všetci štyria svorne sme prebehli / prechodili kratšiu trasu, Danko to dotiahol až na pódium medzi chlapcami 🙂 No a samozrejme sme si užili pekný deň v spoločnosti bežeckých priateľov.
 |
| ešte jedno stúpanie a hurá do cieľa |
Aj v nedeľu sme v našej malej milej rodinke holdovali športu. Kým Danko poctivo zbieral bazény na tréningu, ja som po tretí raz štartoval na akcii Rozbehajme Karlovku (25.5.2014, záznam trasy na garmin connect). Po treťom a druhom mieste v predošlých rokoch som mal teraz logicky zvíťaziť 😉 to by však nemohol štartovať Alex Moravčík. A tak som dobehol opäť druhý, v čase o 1:14 min. lepšom než vlani. Pred obedom, po odbehnutí detských kategórií, sme si všetci štyria Kostkovci ešte zabehli rodinný beh na 300m a vybojovali sme si šiestu priečku.
 |
| behá celá rodina |
V utorok som si beh do práce natiahol cez Dlhé diely a ako výživný bonus som si dal schody od River Parku na Mudroňovu a tie sú fakt sila. To už sa opäť trochu začalo pripomínať koleno, aby ma na druhý deň v ranných kopčekoch dorazilo. Už o dva dni som sa ale vrátil a nebol som sám. So mnou prišli baby 🙂 Elenka si chcela skúsiť niečo dlhšie v kopcoch a tak som aj aj s Paulínkou v croozeri trochu povodil po lese. Princezná už bola ku koncu unavená a trochu nervózna, ale obe dievčatá to pekne zvládli. A v posledný májový deň som s Jožim obkrúžil Devínsku Kobylu a pridal aj čosi naviac a vyšiel mi z toho polmaratónik.
Zhrhnuté, spočítané, v máji som nabehal 210km, z toho 38km spolu s Paulínkou, zabehol som šesť súťaží, všetky však boli krátke a na bicykli som pridal 170km.
