Pred dvadsiatimi siedmimi rokmi, kedy sa Jozef Pribilinec v nórskom Bergene tešil z víťazstva na SP v chôdzi na 20km a na 1.MS v Helsinkách vybojoval striebro, som získal prvý žiacky titul majstra Slovenska.Určite aj tieto momenty ma v rozhodovaní, či sa mám ďalej venovať behu alebo chôdzi, ovplyvnili. Takisto verím, že úspechy nielen Jozefa Pribilinca, ale aj československých reprezentantov boli motiváciou pre viacerych chodcov mojej generácie.
Okrem iných svetových vrcholných podujatí som neskôr, po roku 1993 už v drese Slovenska štyrikrát štartoval aj na SP a hoci sa mi na každom z nich podarilo dosiahnúť na 50km vždy svoj najlepší výkon sezóny (Peking 1995 – 3:55:29h, Poděbrady 1997 – 3:51:30h, Mezidon 1999 – 3:52:09h, Turín 2002 -3:52:36h,) najvyššie som sa umiestnil v Turíne na 8.mieste. Do uplynulej soboty bolo práve ono na SP najlepším umiestnením slovenského chodca v ére samostatnosti SR a aj najlepšie na 50km v histórii SP.
To, že ho skôr či neskôr vylepší chodec, ktorý vlani na jar zlepšil slovenský rekord Pavla Szikoru na 50km z roku 1987 a v lete na MS v Berlíne skončil v Top 10tke na 20 aj 50km, určite nieje takým prekvapením ako to, že sa na SP stane jeho víťazom.Zhodou okolností sa Matej Tóth práve v spomínanom roku 1983, kedy na Svetovom pohári Jozef Pribilinec triumfoval narodil, po dvadsiatich siedmich rokoch je práve on druhým slovenským chodcom, ktorý sa môže z takého istého úspechu tešiť.
Ďaľšou zaujímavou zhodou okolností v spojitosti s Matejovým triumfom a zatiaľ jediným slovenským olympijským víťazom (1988) Jozefom Pribilincom je okrem spoločného ich trénera Juraja Benčíka aj skutočnosť, ktorá už určite neurobila takú radosť fanúšikom krajiny, ktorá tohtoročný SP organizovala.
Maťo zvíťazil totiž v Mexiku, kde je chôdza takmer národným športom, a to heroickým finišom, keď kilometer pred cieľom predstihol celé preteky s náskokom vedúceho domáceho Horacia Navu.
Takisto ako na jar 1985, teda presne pred 25timi rokmi Jozef Pribilinec, keď pol roka po OH v Los Angeles,, zdolal na mexickej pôde olympijského víťaza domáceho Ernesta Canta a vrátil mu takto aj prehru z MS.
Vôbec nieje podstatné, že Pribilinec nad Cantom zvíťazil na 20km trati, Tóth na Navom na 50tke. Pre horkokrvných mexičanov to bola v oboch prípadoch určite horká slovenská pilulka:-)
Kto sa pohybuje dlhšie v slovenskom chodeckom dianí a sleduje kariéru Mateja Tótha od jeho žiackeho veku, určite mi dá za pravdu, že v sebe skrýval od začiatku veľký potenciál a bolo len otázkou, či vydrží veľkú tréningovú záťaž v mladom veku až do dospelosti.
Maťo je síce veľký talent, čo je však pre výkonnostný rast oveľa dôležitejšie, ako som ho od jeho 16tich rokov sledoval, bol ochotný pre dosiahnutie svojich cieľov dávať svojmu športu viac ako možno od neho väčšie talenty.
Kto sa pohybuje dlhšie v slovenskom chodeckom dianí a sleduje kariéru Mateja Tótha od jeho žiackeho veku, určite mi dá za pravdu, že v sebe skrýval od začiatku veľký potenciál a bolo len otázkou, či vydrží veľkú tréningovú záťaž v mladom veku až do dospelosti.
Maťo je síce veľký talent, čo je však pre výkonnostný rast oveľa dôležitejšie, ako som ho od jeho 16tich rokov sledoval, bol ochotný pre dosiahnutie svojich cieľov dávať svojmu športu viac ako možno od neho väčšie talenty.
Preto nebolo žiadnou náhodou, že práve Maťo ako 17ročný v roku 2000 zlepšil najprv (zhodou okolností môj🙂 14rokov starý slovenský dorastenecký rekord na 5km (20:42,7min – dodnes platný), v roku 2002 – (opäť zhodou okolností:-) v roku môjho najväčšieho úspechu zlepšil 23ročný slovenský juniorsky rekord práve J.Pribilinca na 10km (40:52,16min – stále aktuálny), vlani veľmi hodnotný 22ročný slovenský mužský rekord P.Szikoru na 50km (3:41:32hod). Hlavne ten posledný, takisto aktuálny zatiaľ „vyšperkoval“ teraz úspechom, od ktorého je u chodeckej odbornosti uznávané viac snáď len olympijské zlato.
Jožkovi Pribilincovi sa to podarilo v dvadsiatich ôsmich rokoch, Maťo Tóth, hoci už teraz dosiahol toho dosť, má stále tie najlepšie pred sebou, o dva roky na OH v Londýne bude mať dvadsaťdeväť..:-).
Už teraz ma však teší, že tak, ako boli pre moju generáciu motiváciou úspechy Jozefa Pribilinca, Pavla Blažeka, Romana Mrázeka či Pavla Szikoru, tak aj z Mateja Tótha sa stáva osobnosť, ktorá môže byť svojim prístupom, výkonmi či úspechmi vzorom pre dnešnú generáciu zacinajucich nielen chodcov…..
………………………………………………………………..Aktuality
