Môj prvý tohtoročný polmaratón. 🙂 Už tradične sme sa stretli s kamarátmi na chatičke kúsok od Ústí a užili si pekný sobotný večer s grilovaním. 🙂 Tento rok nás teda väčšina nebežala, ráno sme nervózne vstávali iba štyria.
Číslo som si v sobotu nestihla vyzdvihnúť a expo bolo ráno len do 10:30, tak sme vyrazili pred desiatou.
Ešte nadránom poriadne lialo, ale dážď ustal a vyzeralo to celkom fajn. No tešila som sa predčasne. Už cestou v aute začalo mrholiť a po vyzdvihnutí čísla, cestou na štart, sa rozpršalo poriadne. Chvíľku som si hovorila, že mi to za to ani nestojí!
Posledná návšteva WC a šup do koridoru. Stále som premýšľala, či bežať na osobák, alebo sa chytiť vodičky Katky, kamarátky z Karlovarskej polky, aj vtedy viedla, alebo si proste užiť atmosféru. Nechala som to proste na pocit.
Výstrel, nervozita, štart som prebiehala necelé dve minúty po elite. Rozbehla som sa a bežalo sa mi strašne príjemne. Na dohľad som mala vodiča na 2 hodiny a bol to príjemný pocit, chvíľu som sa dokonca odvážila myslieť si na čas pod 2:05. Na pohodu to bolo asi iba po tretí kilometer. 🙂 Stále v silnom daždi, ale nebola zima. Aj ďalej sa mi bežalo fajn, ale už sa mi obtiažnejšie darilo držať k tempu 6min/km.
Moc mi pomáhalo, že som vedela, že niekde na trati mi fandí môj Míša! Vždy, keď som prebiehala centrom, vyzerala som bielo červený dáždnik, Míša poctivo fotil, potom pusa a bežalo sa ďalej. 🙂
Naša partička. 🙂 |
Po desiatom kilometri som opäť spomalila. Pritom som sa na občerstvovačkách snažila vždy najesť a poriadne napiť. Vedela som ale, že na nejaký osobák to nebude a tak som to prestala hrotiť. Trošku ma vystrašilo, keď ma začal predbiehať vodič na 2:10 a bez Katky a s jej vlajkou. Nakoniec som ju stretla a potvrdila mi, že bežím dobre a že on je rýchlejší. Nebolo jej dobre, tak musela zastaviť a dobiehala ho. To sa na nás už občas usmievalo aj slniečko.
Tento rok bola trasa mierne poupravená a 13-ty kilometer sa nadbiehal trochu inde a vďaka tomuto predĺženiu bolo možné upraviť cieľ. Dobiehalo sa v podstate v protismere výbehu, ale zato bez zatáčiek a po širokej rovnej ceste. 🙂 Keď som bežala po druhý krát ten hnusný výbeh na most, vedela som, že mám pred sebou už iba 3 kilometre a bolo to strašne fajn. 🙂 Že keď po moste pobežím naspäť, už mám pred sebou cieľ. Ten bol od mosta vzdialený iba 500 metrov. Ešte som trošku hecovala bežcov, čo už prešli do chôdze, aby to nevzdávali, že je to už iba kúsok, potom foto od Miška, fandenie kamarátov pred cieľom a hurá, pokus o šprint. do cieľa. 🙂 Dobehla som za 2:11:32. Nie je to osobák, ale je to osobáčik pre Ústí, tak aspoň niečo! Mám radosť! V cieli ma už čakala Lucka, pracuje pre RunCzech, závidím jej tu krásnu rúžovú bundičku, gratulácie. 🙂 Dokonca som sa zahrala na mediálnu hviezdu a dala som rozhovor s moderátorom. 😀
Medaila, občerstvenie, hľadanie sa s Míšou, nakoniec sme sa po chvíli našli. Vyrytie času na medailu a rýchlo do autíčka smer Praha aby Míša ešte stihol beach. 🙂
Za odmenu som si dala na benzínke prasácky Golfa, moja neresť a na Pankráci potom pivečko. 🙂 S výsledkom som spokojná, áno mohlo to byť lepšie, priznávam sa, ale nejaké lepšie výkony si odložim na Prahu (dúfam! 😀). 🙂 Závod som si moc užila!!! Chválim aj úpravu trasy a ďakujem za skvelú organizáciu! S WRP sa to fakt nedalo porovnávať, sorry Nike. :/
Záznam z Endomonda – 1/2 maratón Ústí nad Labem 2014
A čo vy? Ako sa bežalo vám? 🙂
PS: S radosťou oznamujem, že som zmenila doménu, prosím teda o úpravu v odkazoch na bezkyna.myjka.cz 🙂
Zmena trasy pred a po. 🙂
2013 |
2014 |
PPS: Bohužiaľ sa na závode stala aj vážna vec. 🙁 Ako píšu v článku, nemal ani vyplnené údaje na zadnej strane čísla. Ľudia, nie je to tam pre srandu! Vypĺňajte si to!