Piaty úsek |
V minulom príspevku som ešte na pár drobností ako napríklad záznamy behov.
Piaty úsek – pre mňa nádherný čas, ale nezabúdajme, že som celú dobu bežala z kopca. 🙂 Bežala som od dedinky Železné cez nekonečnú dedinu Liptovská lúžna do dediny Liptovská osada.
V utorok som si potom v novinách prečítala smutnú správu z tohto miesta – Muž zastrelil dve ženy, potom sa zabil 🙁
Sedemnásty úsek – nočný beh zo Žarnovice, cez obec Voznica do Rudna nad Hronom. Zaujímavá bola chvíľa, keď som bežala okolo cintorína. Našťastie som nebola sama. 🙂 Ale viac by som sa asi zľakla, keby mi cez cestu prebehlo nejaké zvieratko.
Sedemnásty úsek |
Dvadsiatydeviaty úsek – posledný úsek môjho behu od Tatier k Dunaju. Začínal pred dedinkou Matúškovo a bežali sme medzi poliami po panelovej ceste do dediny Mostová. Bola to úplná rovina a v polovici behu som už videla v popredí obrysy dvoch obcí. Celú cestu som potom premýšľala, či bežím k tomu alebo onomu kostolu. Našťastie správny bol ten bližší. 🙂
Dvadsiatydeviaty úsek |
Všetky behy som bežala bez hudby, v poslednej dobe na behanie slúchatka už vôbec nenosím. Jeden z dôvodov je aj ten, že sa mi nechce brať so sebou mobil a ani do neho nahrávať hudbu a druhý, že v mp3 mi nefungujú slúchatka. 😀 Lenivosť vládne svetu.
V pondelok po závode som mala voľno. Pôvodne sme totiž chceli v Bratislave prespať, ale nakoniec sme sa rozhodli ísť do Prahy už v nedeľu. Premýšľala som nad tým, ísť do práce, ale zavrhla som to. Pospala som si do pol jedenástej. Večer som chcela ísť si pretiahnuť nohy na Nike tréning do začiatočníckej skupiny. Strašne ma boleli stehná a trochu lýtka. Chodila som ešte do včera ako káčer. Zo schodov som chodila pozadu a na záchod som si sadala tak, že som sa najskôr musela chytiť záchodovej dosky a pomaly dosadnúť. 😀
Nevydržala som však sedieť doma a dala som si na Žofii 16km popri Vltave. Pomalým tempom, žiadne hnanie sa. Lenže ma to zmohlo a tým pádom som už večer nikam nešla.
Včera sme boli po práci na laser game, takže trošku pohybu bolo. Žofku som nechala doma včera aj dnes. Dnešok bude úplne oddychový a zajtra zase do toho. 🙂 Snáď sa mi zajtra konečne nebude chcieť v práci spať. To sa mi už dlho nestalo, že ani káva nepomáha.