Prvým súťažným behom každého mesiaca, až na malé výnimky, je zvyčajne 2-míľový Beh sebaprekonávania (2.11.2014, 3,22 km, 11:03 min.) na Kuchajde a v novembri tomu nebolo inak. Verný trendu posledných mesiacov, najlepší výkon som si zlepšil o ďalšiu sekundu 🙂
Zima sa nezadržateľne dovalila do nášho kraja a tak mi začali pribúdať nočné a skoré ranné behy, za svetla pouličných lámp a čelovky. V druhý víkend som stihol absolvovať dve bežecké podujatia. V sobotu som si po druhý raz skúsil Bratislavský Hamburg (8.11.2014, 21,1km, 1:24:02 hod.) v Sade Janka Kráľa, tentoraz s cieľom vyskúšať si výkonnosť na polmaratónskej dĺžke. S touto ambíciou som bežal celú dobu sám ako prst, podarilo sa mi však udržať sa v tempe pod 4 minúty a teda s výsledkom spokojnosť preveliká.
 |
| Červený Nos RUN |
V nedeľu sme celá família zamierili do Viedne, s Elenkou nás čakal beh dvojíc Sie+Er Lauf (9.11.2014, 4km, 14:03 min.). Dámy majú prednosť a tak prvý 4-kilometrový úsek bežala Elenka. Sledovať ju v mnohotisícovom dave bežkýň a bežcov všetkých možných vekových a výkonnostných kategórií, nebolo vôbec jednoduché. Čoskoro však mala svoju polovicu za sebou a rad bol na mne. Ja som si s traťou poradil v tempe 3:31 min./km. čo je veľmi slušné, predsa len ma trošičku škreli tie tri sekundy 😉
 |
| Sansport Night Trail / nebežal som, fotil som |
V strede mesiaca som po dlhej dobe skúsil behať čosi ako intervaly. V Parku SNP to je od jednej rampy k druhej takmer presne 500 metrov, ja som zvolil variant behu do stúpania. Zvládol som len tri opakovania v tempe okolo 3:15 min./km. plus jedno voľnejšie v štvorkovom tempe. No a na druhý deň som sa pokúšal o reparát na behu Lamač – Stupava (15.11.2014, 17,54 km, 1:18:54 hod.). Vlani som za polovicou trate vytuhol, tento rok som dúfal v lepší priebeh. Po prvý raz som bežal s hrudným pásom, ktorý mi požičal Pali Jánoš a s ktorým som aj väčšiu časť trate družne prekecal 🙂 Reparát sa vydaril, z 201 bežcov mi patrila jedenásta priečka.
 |
| Legendárny beh starej školy Lamač – Stupava |
Po dvoch voľných dňoch som sa vydal do Devínskych Karpát na dlhší kros, s jasným cieľom konečne prekonať 1000 výškových metrov v jednom behu. Podarilo sa, na 29 km som nastúpal 1.118 metrov, hoci ku koncu to už bolelo. 22. novembra sme zamierili do Vrakune, podporiť dobrú vec. Janka „Fotik“ Fottová zorganizovala beh na podporu organizácie Červený nos, bežci prispeli nielen finančne, ale aj pohybom. Hoci v polovici trate sa väčšina bežcov nechala zviesť zo správnej cesty, do cieľa sa šťastlivo dostali všetci. Ja som behal tiež, ale opäť tak trochu inak; s foťákom na krku 🙂 Musím povedať že trasa popri Malom Dunaji bola krásna, určite by si zaslúžila nejaký pekný krosík.
 |
| Elenka bodovala na Kuchajde |
Do konca mesiaca som ešte stihol povodiť kamarátov z Aj MY sme BEH okolo Devínskej Kobyly, vybehol som chody od River Parku na Mudroňovu, dal som si večerný mestský polmaratón a v Slávičom údolí som zbiehal najstrmejšie ulice v meste 🙂 Bicykel sa obmedzil len na cestu do práce a domov.
