Bežecký ošiaľ v našej rodiny naberá priam obludné rozmery, behá každý kto má na to vlohy, Danko nie ten si láme nohy… Poďme pekne poporiadku, spravme si marcovú rekapituláciu krátku.
Fa zimná desiatka – marec (1.3.2014)
asfalt / dĺžka 20,80 km / čas 1:41:17 / tempo 4:52 min/km / Mizuno Wave Sayonara
záznam trasy na garmin connect
Keďže sa nám s Elenkou v zaláskovanej februárovej desiatke spolu bežalo dobre, dali sme si o 28 dní neskôr repete. A keďže malá kopa pýta viac, pribrali sme do partie aj Paulínku, bežkyňu malinkú. S croozerom som sa postavil pekne na chvost päťstohlavého bežeckého draka, ja som tentoraz bežal mimo súťaž, ako morálna podpora. No a tiež som naháňal nejaké kilometre v rámci maratónskej prípravy. Po dvoch kilometroch naša trojka spojila sily a neohrozene smerovala k cíli… k cieľu. Tento krát som nechal tempo určovať Elenku a že ho držala statočne to mi verte. Za cieľ si dala zvládnuť celú trať pod hodinu a pohľad do výsledkovej listiny dával dôvod na radosť. Na 10,5 km dlhej trati dosiahla čistý čas 59:58 min. a z toho človek nemôže mať zlosť 🙂
 |
| dobrá nálada pred štartom, základ úspechu |
Kým Elenka mala svoju rekordnú desiatku za sebou, ja som sa už sólo rozbehol do druhého identického okruhu. Bez ratolesti sa mi bežalo o poznanie ľahšie a čoskoro som tak aj po druhý raz dobehol pod Štefánika kde sme sa opäť radostne zvítali. S výkonom som bol spokojný, zároveň som však hútal ako sa dve desiatky kilometrov premietnu do môjho výkonu na druhý deň…
Majcichovská desiatka (2.3.2014)
asfalt / dĺžka 10,00 km / čas 36:52 / tempo 3:40 min/km / Asics GEL-DS Racer 8
záznam trasy na garmin connect
Súťaž v Majcichove má povesť najrýchlejšej slovenskej asfaltovej desiatky, rekord podujatia 29:41 min. z roku 1982 (!!!) tomu dáva za pravdu. Takže kde inde zaútočiť na osobák ak nie tu? Oproti plánu účasť musela odriecť Elenka, česť rodiny som musel hájiť sám. Padol účastnícky rekord v počte bežcov, presne 347 ich na štarte stálo a kandidátov na víťazstvo rozhodne nebolo málo. V zbesilom tempe sa všetci rozbehli vpred, počal som sa stíhať ich hneď. Po kilometri prvom som bol na mieste pätdesiatom štvrtom a to s 3:39 min. časom. Veď vravím, bolo to rýchle…
 |
| bežím si po osobák |
Ďalej to šlo podobne – rozumej zbesilo – metre a kilometre do cieľa ubúdali, čas sa zdal byť dobrý. Keď tu zrazu na šiestom kilometri pichanie v boku. A čo s tým teraz? Zľahka zvoľna som spomalil, na 3-kilometrovom okruhu to spravilo 10 sekúnd. Potešiteľné bolo že s každým prebehom kobercom som stúpal poradím, do posledných troch km som vbiehal ako tridsiaty ôsmy. V poslednej fáze súťaže som sa posunul už len o priečku ale čo je podstatné; na certifikovanej trati som si spravil nový parádny osobák ako na 5 tak aj na 10 kilometrov.
Taký bol teda prvý marcový víkend. V pondelok som sa prebehol s Mirkou Vaníčkou kým mali chalani tréning, v stredu som pri vítaní rána obehol Devínsku Kobylu, teraz už bez blúdenia. V sobotu som bol už oddýchnutý a tak bol čas dať si trochu do tela a k lesnému behu som si prizval priateľa. Teda hneď dvoch, Jožiho a Braňa. Cez Kačín, Malý Slavín, Biely Kríž a späť smerom na Kamzík sme si dali parádnu tridsiatku. Milým spestrením behu bola náhodná stretávka s Elou a Naďou zo skupiny IRun 🙂, dievčatá zdolávali svoju taktiež tridsiatku.
 |
| s Braňom v lesoch, Jozef fotí |
Na trati na Železnej studienke mám z leta 2013 zabehnutý svoj stále platný osobný rekord na polmaratónskej dištancii. V marci som sa ho prekonať nechystal, rozhodol som sa však k nemu pridať ďalší. Na „pankáčsky polmaratón na Železnej“ vybehol som totiž aj s Paulínkou v croozeri 🙂 a zobrali sme so sebou aj Elenku, veď dieťa neslobodno trhať od matky. A Danko? Ten so zlomenou nohou ležal na gauči u babky 🙁 Takže, Elenka si strihla ďalšiu desiatku (koľkátu už?!), ďalej som pokračoval sám už. A naše dietko spokojne spalo, kým kilometrov pred nami ubúdalo. Po otočke to dolu kopcom šlo skoro samo a tak v čase 1:50:50 si Paulínka zapísala svoj prvý osobák na 21.097 m. 🙂 (záznam trasy na garmin connect)
 |
| Paulínkin prvý polmaratón… |
Následne ma sklátila choroba, antibiotiká však splnili svoju úlohu a po piatich dňoch som znovu obul túlavé topánky. Opäť v trojici sme vycestovali na Bratislavský Hamburg na Sadu Janka Kráľa. Pred nami boli ďalšie ciele (a nie málo) ktoré mali byť splnené a nebudem vás naťahovať a hneď prezradím že sa tak aj stalo. Elenke sa už desiatky mália a tak si sama a z vlastnej vôle naložila o 50% viac a sfúkla 15 km len také fukoty. Ani Paulínka sa netrochárila a zlepšila si PB na PM o tri minúty a ešte si pri tom aj dobre a zdravo pospinkala 🙂 Dievčatá som následne prepustil zo svojich bežeckých služieb a pokračoval som v napĺňaní maratónskych túžob. Generálka dopadla, myslím, dobre, zapichol som to po 33.680 metroch s optimistickým pocitom že ten maratón dám. (záznam trasy na garmin connect)
 |
| …a hneď aj druhý 🙂 |
12. kalendárny týždeň som zasvätil lesom a horám. V utorok som sa trochu okolo Švábskeho vrchu motal, 2-krát som si vybehol obávaný „Smrťák“ z Behu Devínskou Kobylou. Ešte chutnejšie sústo som si ale vo štvrtok dal, keď som svojím nohám doprial trojnásobný výbeh na Kamzík; na trinástich km som 626 metrov nastúpal. V piatok som si dal tempovú 40-minútovku na okruhu, stihol som to za 10 km. 😉 No a týždeň som ukončil nedeľným výletom po trati BDK cez Sandberg a Devín (23,78 km / +633m).
V poslednom týždni som si zabehol z každého rožku trošku. Najprv voľne cez Patrónku, potom stupňovaná 40-minútovka na okruhu, voľný beh cez Devínsku Kobylu (ako náhrada za neúčasť na krose Cez Hubalovú) a napokon v posledný deň mesiaca aj regeneračne v tempe 5:00 na okruhu.
Marcová bilancia: na bicykli 187 km, odbehnutých 246,75 km a hoci som sa zúčastnil štyroch bežeckých podujatí, reálne som súťažil len na jednom, zato však s novým PB 🙂
