Najkratší mesiac v roku sme spolu s Elenkou odštartovali v súťažnom tempe.
Fa zimná desiatka – Valentínsky beh dvojíc (1.2.2014)
asfalt, ľad / dĺžka 12,74 km / čas 1:02:40 / tempo 4:55 min/km / Mizuno Wave Sayonara
záznam trasy na garmin connect
Elenka si pre svoju prvú oficiálnu súťažnú desiatku nevybrala práve najlepšiu chvíľu. Zima síce tento rok nebola dlhá ani príliš intenzívna, svoju stopu začiatkom februára však predsa len v meste zanechala. Asi tak tretinu nábrežnej promenády pokrývala súvislá vrstva ľadu, od Lafranconi sa k tomu pridal aj veľmi nepríjemný protivietor.
Kvôli rôznym okolnostiam som štartoval zo zadných radov a horlivo som sa pustil do predbiehania. Možno až príliš horlivo, po troch kilometroch ma už statočne pichalo v boku. Tempo som prispôsobil situácii a držal som sa skupinky ktorú som dobehol. Na petržalskej strane sa v našom pláne bežať každý sám za seba objavilo pár trhlín. Výsledkom bolo že som to otočil a za nechápavých pohľadov bežcov som sa v protismere vydal Elenke v ústrety. Spolu sme pred sebou mali ešte polovicu trasy a tak sme bežali a klusali, predbiehali a boli predbiehaní, až po samotný záver v ktorom Elenka poriadne zafinišovala, vďaka čomu máme z cieľa pekné fotky 🙂
.jpg) |
| (c) Beata Musilová / MB Pictures |
Zhruba tretinu mojich kilometrov som nabehal počas Dankových plaveckých tréningov. Veď čo iné sa dá robiť kým on hodinu či dve maká v bazéne? Raz som si tak dal 12-krát schody pri Iuvente, preložené 400-metrovými výklusmi, inokedy som zas na okruhu natočil 17 kilometrov a raz som okolo Devínskej Kobyly aj s blúdením nabehal 24,6 km. Počas piatich behov mi robila spoločnosť aj Paulínka a to nielen v kočíku ale už aj v novučkom Croozeri. Na „bežecké“ konto jej pribudlo 43 kilometrov 🙂
Beh sebaprekonávania, 2.kolo (9.2.2014)
dlažba / dĺžka 3,218 km / čas 11:08 / tempo 3:28 min/km / Asics GEL-DS Racer 8
záznam trasy na garmin connect
Na Kuchajde už s Elenkou patríme medzi tradičných účastníkov 2-míľového behu. Februárové kolo bolo pre nepriazeň počasia (brutálna poľadovica) o týždeň posunuté, aspoň bol čas na regeneráciu po desiatke. Tento raz som zvolil odlišnú taktiku, už som nebežal sám ale nechal som sa ťahať. Počítal som s tým, že bežci pred mnou v závere svoje úsilie vystupňujú a zrejme sa ich neudržím a tak sa aj stalo. Výsledok je ale aj tak pozitívny, časy na jednotlivé kilometre sú vyrovnané a za osobákom som zaostal len o nejaké 2 sekundy. Elenka fantasticky zúročila nabehané kilometre – v januári viac ako sto – a svoj doteraz najlepší čas zlepšila o skvelých 25 sekúnd na aktuálnych 16:54 min.
 |
| s úsmevom pred aj po |
Ja som si dva dni pred Kuchajdou naložil tak trochu nedomyslený beh do roboty. Okolo Kobyly som to vykrúžil až pod hrad Devín odkiaľ som pokračoval po trase behu Devín – Bratislava. Na záver takmer 26-kilometrovej štreky som toho mal už celkom dosť. Do Devínskych Karpát som sa ešte párkrát vrátil, spoznávať chodníčky ktorých je tu neúrekom, križujú sa jedna radosť a dokážu poriadne zamotať hlavu. Hlavne niekomu bez orientačného zmyslu, ako som ja.
Presvedčil som sa o tom v polovici mesiaca keď som sa domotol až kamsi ku Sandbergu a dlhý pomalý beh som dobiehal v tempe štyri aby som stihol vyzdvihnúť Danka z tréningu. Hlavne však posledný februárový beh mi ukázal, aké je dôležité poznať svoje pieskovisko. Po známej žltej značke som za večerného šera dobehol až na Devínsku Kobylu. Radosť z jej zdolania však čoskoro vystriedal zmätok pri hľadaní správnej cesty. A tak sa stalo že som sa vydal smerom opačným ako som zmýšľal, bežiac netušiac kam, len za mdlého svetla z mobilu. Nasledujúca polhodina bola skúškou psychiky. Ukľudňoval som sa že som len kúsok od mesta a niekam ta cesta predsa musí viesť. Napokon sa ukázalo že vedie na Dúbravskú hlavicu a potom už bolo všetko ok.
 |
| Zimný beh na Pajštún – nebežím, fotím |
Za zmienku hádam stojí ešte pred-maratónsky prípravný beh cez Petržalku. Popri Dunaji, okolo Draždiaku a krížom krážom cez najväčšie slovenské sídlisko som sa domotal až k ceste naspäť domov. Tento môj doteraz najdlhší beh mal byť previerkou pred blížiacom sa maratónom a zistenia neboli príliš pozitívne. Hlavne ľavá noha vykazovala prvé známky únavy niekde okolo 27. kilometra. V tempe 4:59 min./km som odbehol 32 km, ale to som už mal dosť a kilometer pred domom som to zabalil a zvyšok dokráčal.
Celková bilancia za 02/2014: bicykel hádam ani nestojí za zmienku, slabých 89 kilometrov. Zato bežecké kilometre pribúdajú jedna radosť, v najkratšom mesiaci roka som ich nazbieral 252,6 čo je moje nové maximum.
