Týždne a mesiace napätia, očakávaní, nervozity, radosti aj strachu mali konečne skončiť s príchodom apríla. Môj prvý maratón bol blízko, blizúčko tak som prešiel do stavu relaxačno-udržiavacieho. V utorok som si už za tmy dal svižných 8 km na sídlisku (T3:50) a deň pred štartom čosi ako intervaly (6x 250m).
O tom že s mojím maratónskym debutom som bol viac než spokojný, ste si už určite prečítali v mojom takmer maratónskom blogu 🙂 S ďalším vývojom mesiaca som však už tak spokojný nebol. Že prečo?
Ako už záver maratónskeho príspevku prezradil, ako pamiatku na 42,195 som si okrem medaile odniesol aj boľavé koleno. Rozdiel je že kým na metál sa môžem pozrieť kedykoľvek, koleno sa pripomína len počas behu 🙁 Počas regeneračného výklusu dva dni po ma viac trápili totálne stuhnuté nohy, svalovica však ustupovala rýchlo. O ďalšie dva dni neskôr som si zabehol do práce, rýchlosť môjmu behu nechýbala. Domov ma však už viezla električka, bolesť ma zastavila po dvoch kilometroch.
 |
| Elenka na trati Rečianskej desiatky |
Počas nasledujúcich desiatich dní som nohám doprial oddych, dva razy som skúsil čo to pobehnúť na okruhu, ale optimizmum mi to do žíl nevlialo. Dobrou správou bolo, že prvé cca 3 km to šlo, takže 2-míľový beh na Kuchajde (20.4.2014, záznam trasy na garmin connect) som vynechať nemusel 🙂 A dobre som spravil, posledné zvyšky maratónskej formy som pretavil do nového osobáku. S časom 11:05,2 min. som opäť o kúsok bližšie k hranici jedenástich minút a verím že tento rok padne. Čo je však mojich 1,5 sekundy proti Elenkinmu zlepšeniu PB o bez pár desatiniek o rovnú polminútu! V jej prípade je už len krôčik k dosiahnutiu tempa pod 5 min/km, hoci zatiaľ len na kratších tratiach. Podstatný je fakt, že presne pol roka od prvého štartu na Kuchajde zvládne rovnakú trať o bezmála 2 minúty rýchlejšie.
Do konca mesiaca som beh opäť obmedzil, tenisky som obul len dva razy. Odpískal som dokonca aj účasť na krose Baba – Kamzík na ktorý som sa veľmi tešil. Náplasťou na boliestku mi bolo aspoň že som sa na trať dostal s foťákom a porobil zopár, dovolím si povedať, vydarených záberov. Konečná bilancia za apríl je na prvý pohľad biedna, odbehol som 101 km. Aspoň čiastočne som sa to snažil kompenzovať bicyklom, pedále som točil 190 km.
 |
| už len kúsok… |
Ťarcha reprezentovať náš rodinný tím tak padla na Elenku. Aj túto úlohu zvládla s prehľadom a gráciou. Jej účasť na minimaratóne a Kuchajde sme už prebrali a stále nám zostávajú ešte dve súťažné vystúpenia. Týždeň po mojom maratóne štartovala na tradičnom behu Devín – Bratislava (13.4.2014), jej doteraz najdlhších pretekoch. Vo vyše 5-tisícovom dave takticky splývala s davom, jedenásť meraných kilometrov zvládla v čase 1:05:38. Koncom mesiaca ju čakal štart v Rači, chvíľu to dokonca vyzeralo že kvôli mojej chybe pobeží polmaratón. Po zrelej úvahe sme sa ale vrátili k pôvodnému plánu a tým bola 3. Račianska desiatka (26.4.2014). Trať vedúca popri vinohradoch sa rada vlní, síce mierne ale predsa 🙂 No a vďaka dažďu nebola núdza ani o blato. Kým E vedúci člen tímu bežala, podporný tím v zložení P-M-D zabezpečoval foto-dokumentáciu. Trať o celkovej dĺžke 10,49 km prekonala Elenka v oficiálnom čase 1:02:51, keď zabrať jej dalo najmä záverečné stúpanie.
Taký bol teda apríl v podaní tímu E-P-M-D, mesiac splnených snov a ich následkov, mesiac v ktorom Elenka nabehala viac ako ja 🙂
