Včera sa bežal už pravidelný beh We Run Prague. Kto číta môj blog pravidelne, vie, že som mala číslo aj na roky 2012 aj 2013. Bohužiaľ som ochorela a nebežala. Takže tento rok to bola moja premiéra. 🙂 Nemôžem teda porovnávať, ale iba zhodnotiť tento ročník.
Konštelácia hviezd vyšla a po strednajšiom tréningu tempa nanečisto s kamarátkou Alinou, kedy ma perfektne viedla 8 kilometrov, som si do soboty dala pauzu. Pri tréningu vyšlo konečné tempo na 5:32min/km. Trúfla som si teda v sobotu držať sa vodiča na 55min.
Z domu sme s Míšou vyrazili okolo pol piatej. Trošku chyba, do trojky sme sa na Lazarskej nevošli. Presunuli sme sa teda na Palečák, tam to bolo ešte horšie. Vyšiel nám ťah ísť o jednu zastávku späť k Mánesu a tam nastúpiť na 17tku. Tešili sme sa len po zastávku Podolská vodárna, kde tramvaj zahla doľava. 😀 Trošku chaos, neviem na koho strane… Bolo totiž 16:55 a podľa dostupného infa mala MHD jazdiť do 17:00.
 |
| Ešte fotečka! Aj s našou Kristý, toho času v Číne. 🙂 |
Vydali sme sa do Žltých lázní pešo. Tam zraz s ostatnými z party, fotenie, návšteva WC. 😀 Šla som bez okolkov na pánsky záchod, inak tam stojím ešte doteraz.
Na štart som dorazila asi 20min pred výstrelom, Míša šiel niekam na trasu fandiť. Našla som si vodičku na 55min, pokecali sme, ale potom ma našla Terka a že s Ivčou stoja na druhej strane u ďalšieho vodiča. Tak som sa presunula k nim. Predstavila som sa vodičovi, Michalovi. Až neskôr som zistila, že to je „Alinin“ Michal. 🙂
Po výstrele sme sa pomaly sunuli k štartu. Prebehli sme ho asi dve minúty po výstrele. Tep som mala 120 ešte pred rozbehnutím. :/ 😀 Na to, že bol večer a celý týžden celkom zima, mi začalo byť už na začiatku dosť teplo. Michala som sa držala a predierala sa za ním dopredu. Dav bol celkom hustý, občas som musela bežcov predo mnou prosiť, aby ma pustili pred nich. Po asi štvrtý kilometer sa bežalo relatívne O.K. Potom sme sa pri Rudolfíne na Mánesovom moste otáčali v polovici a za ním zbiehali na náplavku. Tam bola občerstvovačka a Michal nespomalil. :/ Hovorím si, pila si dosť, vydržíš. Tak som prebehla aspoň sprchou. A asi to bola chyba. Neviem. Pretože po vybehnutí z náplavky, smer Kozí ulice, som na kockách a v úzkych uličkách začala michala strácať. Stále som ho mala nadohľad, ale nejako sa mi nedarilo sa priblížiť. Toto bola asi najnáročnejšia časť závodu, občas som chcela prejsť do kroku. Teplo, úzke ulice, pod nohami kocky a obavy aby som si nevytkla členok. Modlila som sa, aby som už uvidela prašnú bránu.
Niekde tam, na ulici na příkopech ma predbehla aj druhá vodička na 55min. Trošku sklamanie, ale vedela som, že to proste nejde. Dobehli sme na Václavák, „posledný kopček“, občerstvenie sa. Podarilo sa mi napiť sa vody za behu aj nosom. 😀 Teľa proste. Ale neudusila som sa a bežala ďalej. Cestou k národnému divadlu som úplne zabudla na poslednú otočku na Moste legií. Trošku mimo „plán“.
Našťastie ma zaujala slečna predo mnou a myšlienky mi šli trošku inam. 🙂 Mala tričko a na ňom nápis Run for peace in Ucraine a ja som celú dobu premýšľala, či tam má alebo nemá chybu. Takto som dobehla až na náplavku. Posledný kilometer som sa snažila zrýchliť. Tešila som sa, ako to budem mať za sebou. 🙂 Za Jiráskovym mostom som v dave uvidela našu martinskú herečku Janu Oľhovú, tak som ešte stihla zakričať Martin!! 😀 Potom ma zaujal transparent Zrzky do toho, #gingerpower a to tak moc, že aj napriek tomu, že mi napadlo, že by Míšu napadlo, že mi napadne, že tam bude stáť a uvidím ho fandiť… No proste tam stál a ja som si ho nevšimla. 😀 Ale chlapcom s transparentom som zamávala copom. 😀 To už som mala na dohľad cieľ. 🙂 Prebehla som ho a na časomiere bol čas 58:50. Na mojich hodinkách 56:24. Trošku ma štve, že mi namerali iba 9,96km a tak tento čas nemám ako osobák na 10km na endomonde. 😀 Och ja ješitná. 🙂 (Dostala som radu, si to na Endomonde manuálne upraviť – done a díky. :))
Doba po dobehnutí bola v znamení čakania vo fronte na vodu, banán, energiták a tyčinku. Bez možnosti úniku. Lialo z nás ako z krhiel a cítila som sa ako dobytok hnaný do ohrady. Toto moc nevyšlo. :/ Som rada, že to tam so mnou neseklo. Snažila som sa dostať sa odtiaľ čo najrýchlejšie. S Míšou sme mali zraz na Výtoni. Tam som si našla SMSku. 🙂
We Run Prague za 56:24 je jen start. Leto bude koncit, ale trenink pokracuje. Rychlejsich 10km nebo pulmaraton? Je to na Tobe. Just Do It!
Čas na hodinkách teda odpovedal čistému času. 🙂 Metu 55 minút som teda nesplnila, ale osobáčik to je! Myslím, že zlepšenie je oproti poslednému o viac než minútu! 🙂 Preto radosť obrovská. Celkovo 4190. miesto a z žien 1162. 🙂
Na náplavke sme nezostali, šla som si dať domov sprchu s tým, že sa tam vrátime. Nakoniec návrat nebol. Keď sme sa tam dostali, bolo to celkom mŕtve. Tak sme si skočili na Andela na gyros v tortile, mňam, a pred polnocou sme zaľahli.
Bohužiaľ som trošku neodhadla večer oblečenie a ráno som sa zobudila s rýmičkou. :/ Joxujem a našťastie to pomáha, ale behať som dnes nešla a deň strávila varením. 😀
